|
Pravý diamant má okrem svojej krásy i mnoho výnimočných vlastností:
...tvrdosť... Slovo diamant má pôvod v gréckom adamas - nepremožiteľný. Diamant je najtvrdším materiálom tejto planéty. Dosahuje najvyššieho, tj. 10. stupňa tvrdosti na Mohsovej stupnici, ktorá meria tvrdosť minerálov. Na stupni 9 sa nachádza skupina korundov (napr. rubíny, safíry). Pretože sa jedná iba o rozdiel jedného stupňa, v skutočnosti je diamant 140krát tvrdší než korund. Tento kvalitatívny rozdiel je rovnaký ako rozdiel medzi 1. a 9. stupňom.
Diamant má mernú hmotnosť 3,51g/cm3. Vďaka tejto vlastnosti sa diamanty usadzovali v korytách riek a vznikali tzv. aluviálne (naplaveninové) úložištia. Preto je táto špecifická hmotnosť základným ukazateľom pri určovaní pravosti diamantov.
Diamanty majú 6x väčšiu tepelnú vodivosť než meď. Táto vlastnosť sa využíva ako pri testovaní diamantov, tak pri použití diamantov v nanotechnologiách.
Podľa priesvitnosti rozlišujeme diamanty od úplne čirých až po úplne matné. Do klenotov sa vsadzujú čo najlepšie kamene. Ostatné diamanty sú používané v priemysle, kde majú svoju nezastupiteľnú úlohu. ...fluorescencia.. Táto vlastnosť diamantov bola poprvýkrát využitá v 60.rokoch 20. storočia pri triedení diamantov. Každý diamant ožiarený rontgenovými lúčmi fluoreskuje a môže tak byť oddelený od zvyšku horniny. Fluorescencia diamantov je obvykle modrá, môže byť i biela, fialová, žltá, zelená alebo oranžová.
Dosahuje u diamantov špecifické hodnoty 2,417 a prepožičiava diamantu jeho ojedinelé optické javy, ktoré tiež slúžia k určeniu pravosti.
Disperzia je optická vlastnosť vyjadrujúca závislosť indexu lomu na vlnovej dĺžke (teda farbe) vstupujúceho svetla. Farebné efekty, pozorovateľné u vystupujúcich lúčov svetla sú spôsobené práve touto vlastnosťou. Diamant má nízku hodnotu disperzie -0,044. Väčšina syntetických kameňov so zrovnateľným indexom lomu má disperziu vyššiu a hra farieb v týchto kameňoch je neprirodzene nápadná.
…hra svetla – scintilačná brilancia… Iskrivou brilanciou sa nazývá počet odrazov pri pohybe brúseného kameňa alebo pri pohybe zdroja svetla. Množstvo svetelných odrazov závisí na počte faziet, i na ich správnej veľkosti. Preto má guľatý briliantový brus tak výborné optické vlastnosti, odráža sa z neho až 95% sveteľných ľúčov. Biele svetlo okolo nás je v skutočnosti zložené z celej škály farieb od červenej po fialovú. Podľa toho aké spektrum pohlcuje, resp. vyžaruje, vytvára výslednú farbu. Takmer všetky diamanty obsahujú i atómy ďalších prvkov. Najčastejšie to sú atómy dusíka zpôsobujúce žlté zafarbenie ( tj. absorbuje modré spektrum). Bór spôsobuje modré zafarbenie (absorbuje žlté spektrum). Ďalšie farebné mutácie sú spôsobené iným mechanizmom, napr. deformáciou kryštáľovej mriežky – rúžové diamanty, alebo radiáciou – zelené diamanty a pod. Diamant bez prímesí iných prvkov je úplne bezfarebný.
|
|
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
